“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.

Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.

Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.

Marek Trávníček.

Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.

Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.

Pripravil Jaroslav Barborák.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho.

Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.

Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?

Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.

Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.

„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.

„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.

„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.

A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.

Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.

Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

“Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.

Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica.

Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka.

Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?

Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.

V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetci sa zhodujú, že mestá, obce či župy by mali byť oslobodené od dlhovej brzdy, chýba však politická vôľa, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Jozef Božik, primátor Partizánskeho a predseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Samosprávy budú počas leta pripravovať rozpočty. Božik očakáva, že schvaľovať sa budú až v novembrových dňoch, teda po komunálnych voľbách. Stále však nie je jasné, koľko peňazí budú mať k dispozícii.

Dlhová brzda totiž obmedzuje, aké finančné operácie môžu samosprávy využiť. Ak by sa riadili platným znením dlhovej brzdy, nemohli by napríklad siahnuť na neminuté peniaze z predošlých rozpočtov, ale ani na financie z úverov, ktoré využívajú napríklad pri projektoch z eurofondov.

V prípade spomínaného Partizánskeho s 20-tisíc obyvateľmi vyčíslil Božik výpadok financií na 800-tisíc eur. „Buď zruším kosenie, alebo verejné osvetlenie. Alebo zruším športovanie pre tisíc deťom a zatvorím športoviská, pretože tie športové dotácie vychádzajú na 600-tisíc eur. Alebo by som zatvoril mestskú knižnicu a obmedzil kultúrny život na minimum,“ približuje Božik.

Na riadnu zmenu ústavného zákona chýba politická vôľa. „Momentálne nie je možné, aby opozícia podporila nejaký vládny návrh. Na druhej strane, keď to predloží opozícia, vládna koalícia nezahlasuje,“ hovorí Božik.

Riešenie pre tento rok bude zrejme len dočasné. „Ak dá minister financií jasný verdikt, že môžeme ísť v režime klasického rozpočtu, tak tento rok nejako prežijeme,“ uviedol šéf ZMOS-u.

Samosprávy sa pritom okrem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhovej brzdy, riadia aj ďalšími pravidlami, ktoré obmedzujú ich zadlžovanie. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy totiž hovorí, že ešte predtým, ako by samosprávy vytvorili deficitné hospodárenie, išli by do nútenej správy, dodáva Božik.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Vražda učiteľky z Gelnice odhaľuje čoraz viac problémov. Muž skončil vo väzení, lebo škrtil svoju ženu. Dostal však len osem mesiacov a za dobré správanie ho po štyroch pustili. Jeho manželka žiadala súd o zákaz priblíženia, no súd jej nevyhovel. Podľa odborníčky by taký zákaz pomohol, ak by bol kontrolovaný monitorovacím náramkom.

Aký veľký problém je na Slovensku násilie na ženách? Sme na tom horšie ako iné krajiny? Aká je v takomto prípade prevencia? A aký vplyv na spoločenskú toleranciu násilia majú toxickí influenceri? Aj na tieto otázky odpovie odborníčka na rodovo podmienené násilie, Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Nahrával Peter Hanák.

“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč.

Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania.

Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje.

Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.